obeliskmiro

Tvrdenie Západu, že je súčasný svetový agresor je Rusko je bohapustá manipulácia a klamanie Slovákov a ostatných východných európskych národov. Určite z týmto tvrdením si niekto z mojich čitateľom položí otázku prečo tak hovorím? Pracovne prežil niekoľko rokov na ruskom území a často som sa stretával z obyčajnými ľuďmi tak viem o čom hovorím. Ruský národ, ale nielen on, tykalo sa to väčšiny národov celej vtedajšej východnej aj západnej Európy prežil kruté časy v období Prvej svetovej vojny 1914 – 18. Po skončení I.SV vojny v Európe zavládol mier, ale  Rusko  dostalo ešte ďalší zničujúci bonus. Proletársku revolúciu a následné občiansku vojnu v rokoch 1917 – 21 ktorá totálne zničila ich krajinu. Po dvadsiatich rokoch sa tragická situácia v Európe zopakovala. Nemecko napriek tomu, že malo z vtedajším ZSSR zmluvu o neútočení sklamalo. Po bleskovom obsadení západnej Európy v roku 1941 napadlo vtedajšie územie ZSSR a doslova vypálilo Ukrajinu, Bielorusko a európsku časť Ruska až po rieku Volgu. V II. SV vojne zahynulo okolo 55 miliónov občanov sveta a Rusov a národov žijúcich v ich spoločnom vtedajšom štáte zahynulo podľa odhadov vyše 25 miliónov. Nemyslite, že to boli obrovské obete prečo Rusi vojnu nechcú?

Pri tomto malom exkurze do storočnej európskej a ruskej histórie by som chcel našim vojnovo chtivým mladým politikom ktorých sme pri posledných voľbách zvolili do čela nášho štátu a ako sa zdá, že históriu nášho malého Slovenska tak ako sa ľudovo hovorí poznajú „iba z rýchlika,“ pripomenúť jednu skutočnosť:

Občania žijúci v terajšej Slovenskej republiky už dvakrát za posledné storočie ako votrelci vojaci vstúpili na územie terajšieho oficiálneho Ruska.

Prvýkrát to bolo v tzv. Veľkej vojne v rokoch 1914-18 ešte v rámci tohto štátneho útvaru ako vojaci Rakúsko – Uhorska a druhýkrát ako vojaci tzv. Slovenského štátu v II. SV v rokoch 1941 – 45 ako spojenci fašistického Nemecka a ich európskych satelitov. V obidvoch vojnových konfliktoch Slováci svojich vodcov Rakúsko – Uhorského cisára a Nemeckého Hitlera sklamali proti svojim bratom nebojovali tak ako oni predpokladali. Vojnu sabotovali a polovička ich pri prvej príležitosti prebehla do zajatia k nepriateľovi to je k Rusom a časť sa ich naspäť sa vracali ako osloboditelia. Teraz ako členovia vojenskej aliancie NATO sa Slovanskí vojaci znova pripravujú na vojnu z Ruskom v ktorom budú znova za cudzie zaujmi prelievať krv, ale nemajú šancu Rusko poraziť.

Aké poučenie s toho historického faktu plynie pre nás Slovákov a dnešnú vypätú situáciu na území Ukrajiny medzi Ruskom a USA, NATO a ostatnými slovanskými národmi? Západu a USA v nijakom prípade nejde o hájenie demokracie Ukrajine z dosadenou bábkovou vládou. Západu vždy išlo a ide o zničenie Slovanov a im je jedno koľko nás zahynie, len keď oni dosiahnu svoj tisicročný cieľ, ktorý si dal už Hitler vykynožiť Slovanov a dostať sa k ich územnej rozlohe nerastnému bohatstvu .

Tak pozor na tieto historické skúsenosti slovenskí páni ministri slovenskej vlády si dobré premyslite.  Lebo chyby dejín, keď vodcovia Západných štátov zle odhadnú svoje vojnové chúťky a ich vykonávatelia Slovania ich potom sklamú sa radí a často opakujú…“