obeliskmiro

Žijeme zvláštnu dobu kde ľudské hodnoty strácajú platnosť a prevláda nevraživosť, zloba a nenávisť kde sa ľudia triedia na „dobrých a tých ostatných“ a chyba už iba nepatrný krok aby deľbu mocní nezneužili a nedávne dejiny znovu zopakovali. Žijeme dobu pandemicku ktorou sa ako človek narodený už  dobe dlhotrvajúceho mieru sa nemôžem stotožniť. Nemôžem mlčať a musí niektorým z nás pripomenúť  nedávnu dobu kde mier a pokojný život bol besnením zvrátenej ideológie naštrbený a vyústil do genocídy „nečistej rasy.“

V posledných rokov v rámci tzv. demokratizačného procesu východoeurópskych a zvlášť štátov zo slovanským obyvateľstvom bývalého OST- bloku po II. Svetovej vojne ideologický rozdelenej Európe sa konšpirační ideológovia prikláňajú ku klamnej anglosaskej doktríne vzniku a príčinách  doteraz najstrašnejšej a najničivejšej vojny založenej na prekrúcaní svetových dejín. Na pripomenutie pochybovačom a prekrúcačom dejín chcel by som pripomenúť, že dejiny sa síce politický dajú prekrútiť, ale pravda o nich nie a tak musí zostať, že za tragédiou II. Svetovej vojny stoji a vždy bude zodpovedný nemecký militarizmus a jeho politická ideológia nacizmu. Po obsadení Rakúska a časti Československa a klamnom začiatku vyvolania vojnového konfliktu Nemeckom dobitím Poľska sa Wermacht posinený úspechom na východe pustil v do čudnej vojny zo Západom v ktorý bez väčších prekážok obsadil, získal materiálne a ľudské zdroje na ďalšie výboje. Ďalšou obeťou sa malo stať územie vtedajšieho Sovietskeho zväzu ktoré chceli vojenský zničiť a jeho národy žijúce pod jedným štátnym útvarom podľa veľkolepého plánu „Generalplán Ost,“ vypracovaného realizačným týmom pod vedením Reiharda  Heydricha etnický vyčistiť. Tu úž nešlo iba obsadenie územia, ale zdecimovanie, čiastočne zotročenia a vyvraždenie Židov, Slovanov, Rómov a iných tzv. menejcenných národov Európy a že to mysleli vážne chcel by som týmto pochybovačom a prekrúcačom dejín pripomenúť hrôzostrašný masaker na civilnom obyvateľstve ktorý sa stál pred 80 rokmi v okupovanom Kyjeve na vtedajšom území ZSSR.

Hneď po napadnutí Sovietskeho zväzu v júni 1941 podľa uvedeného plánu zriadené vražedné jednotky Einsatzgruppen ktoré boli určene po prechode frontu zhromažďovať a vraždiť Židov, Rusov, Ukrajincov, politických funkcionárov, komunistov a ďalšie nežiaduce osoby a práve Kyjev sa stal prvým masovým hrobom ktorý ukázal, že Haydrichov plán na riešenie židovskej a slovanskej otázky mysli Hitler vážne.

Desať dni po obsadení Kyjeva nemeckým Wermachtom sa v meste objavila vyhláška: Všetci osoby židovského pôvodu zdržiavajúce sa v Kyjeve a jeho okolí sú povinní sa dostaviť v pondelok 29. septembra 1941 o ôsmej hodine ráno na roh ulíc Melnikova a Dokterivská. Vezmú si zo sebou svoje dokumenty,, peniaze a iné cennosti, teple oblečenie a spodnú bielizeň. Kto neuposlúchne tento rozkaz a bude pristihnutý na inom mieste bude zastrelený. Kto z občanov vnikne do prázdnych židovských bytov s úmyslom rabovať bude zastrelený.

Aj keď v tom čase žilo v okolo 150 tisíc osôb židovského pôvodu a časť z nich sa prezieravo zachránila evakuáciou do vnútrozemia, alebo vstupom do armády aj tak v tento deň prišlo na zjednane miesto vyše 30 tisíc ľudí vo viere, že budú deportovaní mimo Kyjev. Po zhromaždení ľudí na zoradisku dali velitelia komanda Kurt Eberhard, Friedrich Jeckeln, Otto Rasch a Paul Blobel svojim dvesto vojakom a ich asistentom z ukrajinskej banderovskej milície pokyn odpochodovať na miesto zvane Babin Jar kde v hlbokej rokline v priebehu dvoch dni drastických a krutých podmienkach zavraždili 33771 ľudí väčšinou starších mužov, žien a deti. Pár ľudí ktorí masaker iba akýmsi zázrakom prežili po vojne pred súdom z vrahmi vypovedali, že ľudia počas niekoľkých sekúnd od hrôzy zošediveli, matky pri odoberaní deti a hádzaní do hlbokej priekopy zošaleli. Nemeckí a banderovskí vrahovia ktorí vykonávali vraždiacu exekúciu ľudí nechali zobliecť a nahých odvádzali k rokline a odtiaľ sa už nevracali. Nad popraviskom celý deň krúžilo lietadlo aby prehlušilo nárek vražedných ľudí a streľbu do nich. Popravy v rokline ale aj na iných miestach pokračovali na celom dobytom území Sovietskeho zväzu, ale Babin Jar sa stal mementom fašistickej hrôzy, ktorý si treba v piete pripomenúť aby sme sa svojou ľahostajnosťou a dôverou terajších mocných nedostali do podobnej situácie.