obeliskmiro

Toto slovne spojenie ma napadlo v podvečer 9.4.2019 keď som náhodne po dlhšom čase sledoval televízne spravodajstvo slovenských televízii. Jedná zo slovenských troch televízii vo svojom programe priniesla obšírnu reportáž zo zasadania vlády Slovenskej republiky ktoré sa uskutočnilo v rámci výjazdového zasadnutia vlády v Medzilaborciach, jednom z najmenších okresných miest a určite najmenšieho okresu čo do počtu obyvateľov.

Po  predstavení mesta moderátorom správ,  okresu, odvysielaní šotu z prijatia ministrov miestnymi funkcionármi, zasadnutia vlády a následnej tlačovej konferencie ministrov, moderátorka nemenovanej TV z televíznym štábom navštívila jednu miestnu strednú školu. Na pôde strednej školy sa stretla zo študentmi ktorí tento rok maturujú.  Pri debate študenti na otázku či poskočení strednej školy zostanú pracovať a žiť v okrese sa študenti dlho okúňali,  ale ruku „za“ nikto nedvihol. Keď sa moderátorka po chvíli váhania spýtala študentov čo ďalej po skončení,  všetky ruky prítomných sa dvihli, že chcú z toho kraja odísť.

Táto odpoveď mladých ľudí svedči o zlej politike štátu voči svojim občanom za posledných tridsať rokov. Bežný človek si kladie otázku: Kto tu bude žiť keď všetci mladí chcú odísť, podľa všetkého čo som včera počul a videl aj keď v ňom žijú čestní a poctiví ľudia ma tento okres a nie iba ten Medzilaborecký, ale aj iné na východe a juhu Slovenska vďaka našej slovenskej privatizácii v deväťdesiatych rokov svoje dobré časy zrejme dávno za sebou.

Mestečko Medzilaborce ktoré ma v súčasnosti šesťtisíc-päťsto obyvateľov a celý okres niečo vyše dvanásťtisíc  leží na severovýchodnom cípe Slovenska. Nádherná, neporušená príroda, Krásnohorský Monastier, pútnické miesto gréckokatolíckej cirkvi, pravoslávny chrám, múzeum moderného umenia Andy Warhola, priami a čestní ľudia ktorí chcú žiť a pracovať v tomto malebnom kúte Slovenska.  Chcú, ale nemôžu, práca ktorá tu pred tridsiatimi rokmi bola sa pominula, sklárne a strojárne zanikli. Teraz jej niet, tých pár malých lokálnych podnikov situáciu z nedostatkom pracovných miest neblahú nevyriešia. Po dobrých časoch podľa miestnych zostali iba spomienky na spokojný život. Veľká časť práceschopného obyvateľstva ktorá ma záujem pracovať  je zamestnaná mimo okres v rámci Slovenska, časť je v Čechách, ale aj v zahraničí. Tí ktorí pracujú mimo, chodia na týždňovky, turnusy a tí čo ďaleko tak prichádzajú len na sviatky a dovolenky. Podľa televíznej ankety na ulici hlavný problém tohto kraja  práca od ktorej sa odvíja ďalšia existencia tohto kraja, nie je práca ľudia odchádzajú, čo ma za následok, že rodiny sa rozpadajú a začarovaný kruh sa neotvára a potom sú také odpovede mladých.

Mám dojem, že ani výjazdové zasadnutia vlády aj keď okresu pomôže nič zásadne nevyrieši je to iba chabá náplasť na rany ktoré tomuto kraju zasadila nekontrolovaná liberalizácia.

Chcel by som sa opýtať tých kompetentných v parlamente koaličných aj tých opozičných ktorí si už pomalí tridsať rokov vybíjajú svoje mocenské chúťky na nepodstatných veciach. Kedy to zastavíte, kedy začnete riešiť skutočné problémy ľudí, lebo trpezlivosť aj  ma svoje medze.