obeliskmiro

Strach ako prirodzená a naučená ľudská emócia sa vo svetovej histórii využíva na manipuláciu ľudí, ale aj celých národov od nepamäti.  Strach podľa rôznych filozofických a spoločenských definícii sa prejavuje keď sa ľudský tvor, skupina ľudí, alebo aj celý národ  nachádza v nebezpečenstve alebo pred blížiacim sa zlom z budúcnosti. Manipuláciu z masami a praktické uplatnenie strachu v historických dobách ľudského vývoja poznali otroci pred otrokármi, nevoľníci pred feudálmi, robotníci pred kapitalistami.

Ako bežného občana ma to v začiatkoch svojho života nikdy nijako zvlášť netrápilo, to nie, žeby som nemal strach napr. z rodičov keď som ako dieťa niečo vyparatil, zo zubára, zlých známok v škole, alebo z rôznych malicherných životných situácii ktoré človeka postihnú v bežnom živote. Strach ako nám to predkladajú rôzne definície som začal pociťovať až v dospelosti asi tak pred tridsiatimi rokmi, keď po celospoločenskej eufórie z niečoho nového po pár mesiacov prišla víťazmi zneužitá realita.

Strach v mojom bežnom prichádzal postupne, najprv ten podmienení, základný existenčný, začalo to po strate zamestnania keď som sa spolu zo statisicami iných bežných ľudí ocitol v priebehu roka a pol ocitol na ulici. Zaspával som z malou dušičkou, čo bude ďalej? Potomkovia študovali trebalo žiť. Východisko som našiel v podnikaní, po začiatočných neúspechov sa konečné začalo dariť, aké to sa nemalo stať. Neustále kontroly, takých, hentakých úradov a znova strach o ďalšiu existenciu seba, spolupracovníkov.  Líhal som noc čo noc zo strachom, ustojím to, keď poplatím všetko čo požaduje ten-hen-ten úrad budem mať na mzdy, a čo keď mi nezaplatí odberateľ. Aj tak sa stalo, odberatelia, neplatili, firma zostala dlžná dodávateľom a časom nastal krach.

Po čase nezamestnanosti som si našiel prácu ako úradník v štátnej sféra a znova ten strach udržím ak sa zmení vláda budem ešte niekomu platný? Neudržal som sa prišla nová metla a vymetala z úradu všetkých od tej povestnej upratovačky až po šéfa. Znovu ten existenčný strach, vyriešil som to odchodom do predčasného dôchodku. Aj keď sa mi dôchodok skrátil o značnú sumu ja som si hovel. „Och to mi je sveta žiť, teraz už iba zdravie…“

…a znova strach KORONAVÍRUS opantal svet, kde nás dôchodcov demokratický politici oháňajúc sa ľudskými právami nás dôchodcov označili za nepotrebných. „Vraj nás chránia, ale kladiem si otázku pred kým?“   Alebo iba zbabelo s nami manipulujú tak ako ich historický a terajší politicky predchodcovia a je to jedno či boli modrí, alebo červení.