obeliskmiro

Nespokojnosť s niečím čo je štandardným ustáleným javiacim sa ako prežitok, či je to v politike, náboženstve, spoločenskom živote, alebo v iných oblastiach od nepamäti ľudstva vždy bolo hnacím motorom niečoho nového, lebo vo väčšine sa tým získala nová kvalita teda pokrok  v živote ľudí, spoločenských tried, národov, štátov a v konečnom dôsledku celého ľudského rodu. Nespokojnosť malého Slovenska je myslím v súčasnej dobe na mieste, nie sme spokojní s tým čo sa na Slovensku deje, nie sme spokojní z celkovou spoločenskou atmosférou. Napriek tomu, že za posledných dvadsaťosem rokov Slovensko dosiahlo určité pozitíva stále  máme dojem, že nás politici klamu, súdnictvo je nespravodlivé, polícia nedôveryhodná, upadajúce zdravotníctvo, školstvo a sociálny systém to iba potvrdzujú.

Pred vyše štvrťstoročím keď som sedel pred z jedným mojim priateľom televízorom pri hlasovaní parlamentu o zrušení článku 4 ústavy Československej socialistickej republiky sme vo vytržení stávali zo stoličky a imaginárne fandili poslancom aby konečne padol monopol jednej strany a čosi sa zmenilo. Symbolický som štrngal z kľučami a chválil odvahu všetkých tých ktorí vystúpili na tribúny, úprimne som sa tešil, sklamanie prišlo o čosi neskoršie, ale rýchlo. Výsledok: Netrvalo ani dva roky vyhodili ma z práce, vyhodili aj ďalších, zo začiatku to boli jedinci, desiatky, stovky, tisícky až napokon stotisíce. Rozpredali fabriky, družstva, nemocnice, pribudli nezamestnaní, bezdomovci, chudoba, ale vraj prišla sloboda, demokracia a s ňou oligarchovia, exekútori, chudobní chudobneli, bohatí bohatli.

Pred niekoľkými rokmi, nespokojnosť z riadením štátu znovu narastala objavila sa Gorila, na svetlo sveta sa dostali informácie, že čosi v tomto našom malom štáte je zlé. Pár jedincov znova vystúpilo na tribúny veril som im, veril som, že odstránením problémov z nečestnými politikmi svet bude krajším, stal som v mraze na námestí, vydal som sa z davom do ulíc poliali vodou. Výsledok:  dostal som chrípku a dva mesiace som si odležal a čo tí z tribún, dnes sú poslanci parlamentu a pridali sa k tým proti ktorým boli, a čo ľudia? Tí si otreli ústa a nespokojní sú ďalej a právom.

Poslednú sobotu som vošiel do davu na námestí, pár nespokojných jedincov zase stálo na tribúne a dav skandoval aj keď mi zatiaľ nikto neublížil, mrazilo ma. Už vidím nových mocipánov ktorí sa nám obyčajným smejú. Predpokladaný výsledok: nám dojem, že teraz prehrejeme všetci, vyhrajú tí ktorí nás manipulujú oni si dosadia politikov ktorých si dav praje a to je jedno z ktorého tábora pochádzajú.