obeliskmiro

Vybafol na mňa dávny priateľ, inteligentný, vzdelaný, znalec sveta aj politiky keď som sa ho spýtal ako sa ma pri náhodnom stretnutí po dlhom čase, na ulici v našom malom meste. Sprvu som nechápal čo mi tým chce povedať a tak som sa ho pre istotu opýtal ešte raz: „….áno dobre si počul mám sa ako treťotriedny občan, štvrtej kategórie“. Zaváhal som sa nad jeho slovami, on sa iba usmial, potiahol ma za ruku a pozval na malé občerstvenie na blízku kaviarenskú terasu s tým, že keď mám záujem tak mi to vysvetli a keď nemám tak si aspoň trocha pohovoríme. Inštinktívne som pozrel som na hodinky, kývol som, veď času mám dosť tak ideme. Sadli sme si, objednal presso a minerálku a ja som navrhol po malom „jágri“, neodmietol. Pohodlne sme sa usadili, chlipli z kávy, chlipli z priezračného kalíška trblietavého likéru…

.

Chvíľu sme iba tak sedeli a on sa z ničoho nič obšírne rozhovoril, čo bolo, ako bolo, z napätím som ho počúval, ale išlo mi niečo iné, chcel som vedieť o tej jeho kategorizácii občanov, alebo ako to povedal, zastavil som ho: „Hovor k veci“. „…aha“, priateľ sa zháčil  „a prehodil výhybku“.

To máš tak“, začal spontánne aj z úvodom, „vždy som si myslel, že všetci ľudia si sú rovní, v škole nám to vštepovali, aj otec o tom hovoril, aj pán farár na hodine náboženstva nám to prízvukoval, tak som to bral ako fakt. , Pred štvrťstoročím keď sme štrngali kľúčmi som dokonca nadobudol skalopevne presvedčenie o ľudskej rovnosti. Skutočnosť, že to nie je tak som pochopil až neskôr, tak ako sa mi menil môj spoločenský status, keď som stúpal vo funkciách a ľudia ma potrebovali bol som váženým občanom, mal som priateľov, kamarátov, rôzne spoločenské výhody a tak som nadobudol dojem, že som nepostrádateľný. Časom ako som z funkciami zostupoval a menili sa priatelia, ubúdalo najviac tých falošných kamarátov, mizli spoločenské výhody stával som sa obyčajným občanom, ktorého môže nahradiť kdekto z ulice stačí iba ukázať prstom, ale zvykol som si, tak to ma byť. Pomyslel som si veď čo nemôžeš byť večne na výslní, padajú králi, cisári, menia sa politici tak to prežiješ aj ty a tak som sa prispôsobil a začal rozmýšľať o ľudskej rovnosti medzi občanmi súčasnej demokratickej spoločnosti a tak som si ich rozdelil niekoľkých kategórii.

1.kategória: sú občania extra, nadľudia, tzv. vážení občania, to sú tí od tých najvyšších postavení, panovníci, prezidenti, predsedovia vlád, ministri, poslanci, rôzni vysokí funkcionári od tých ministerských až po miestnych, oligarchovia, zbohatlíci ktorí za záhadných situáciu nadobudli obrovské majetky, určite sú medzi nimi aj čestní ľudia, ktorí žijú pre ideálu, pracujú pre blaho svojej krajiny a ľudí ale tých je málo, Slovensko až na pár výnimiek k ním nepatrí.

2.kategória: sú občania prvej triedy k ním patria všetci občania tzv. pozitívne diskriminovaní, ktorí sú chránení štátom, zákonmi, rôznymi nariadeniami o ktorých keď si čestný občan otrie jazyk je hneď označovaný za rasistu, xenofóba, externistu a pod. k ním patria dlhodobo nezamestnaní a tzv. neprispôsobiví občania poberajúci rôzne sociálne dávky, ich deti žiaci ktorí majú rôznych asistentov pedagógov, sociológov a pod., LGBT komunity, v poslednom čase sa k ním zaradili migranti, ale patria k ním aj iní parazitujúci občania, vyciavajúci sociálny systém štátu.

3.kategória: sú to občania druhej triedy k ním patria všetci čestní ľudia ktorí pracujú a živia sa poctivo starajú sa o svojich potomkov, platiaci dane, ktorí majú veľa rôznych povinnosti, ktorí nemajú práva, lebo sú štátnou mocou, nadnárodnými spoločnosťami a zamestnávateľmi ľahko zraniteľní a vykorisťovaní, bojac sa o svoju existenciu, životy svojich blízkych a životy svojich spoluobčanov, ktorým záleží na budúcnosti svojej domoviny, ale pre nadriadenú doktrínu štátu sú bezmocní a nijako nič nemôžu ovplyvniť, sú zneužívaní politikmi v čase volieb, rôznymi sľubmi na ktoré naivne naletia a potom sa iba bezmocne prizerajú ako hŕstka skorumpovaných bezcharakterných a veľkému bratovi slúžiacich politikov z národom manipuluje v ich neprospech prijímajúc zákony ktoré ich čoraz viac zaťažujú..

4.kategória: sú to treťotriedni občania k nim patria všetci tí ktorí svoj život prežili v práci, vychovali svojich potomkov, vybudovali moderné Slovensko, ktoré je teraz v područí rôznych lokajov čakajúcich aby sa tejto kategórie občanov, neposkytujúcim im dostatočnú zdravotnú starostlivosť, dostupnosť kvalitných drahých liekov čo najskôr zbavili. Ďalej sú to občania zdravotné postihnutí, starí, nevládni, často živoriaci na pokraji chudoby v svojich predražených bytoch v ústavoch sociálnej starostlivosti o ktorých táto podľa jedného koktavého politika vysoko humanitná spoločnosť nejaví záujem a keď tak prijímaním progresívnych zákonov v podobe eutanázie.

Priateľ náhla prerušil svoje rozprávanie, pozrel na mňa, ticho sa ma spýtal: „Už si pochopil, prečo som treťotriedny občan, štvrtej kategórie“, nechápavo som na neho pozrel, dlho dlho som rozmýšľal kým som mu odpovedal: „Máš pravdu“ a vám priatelia odkazujem rozmýšľajte, do ktorej kategórie patríte a čo s tým.