obeliskmiro

Včera nám Rómovia vyšli do ulíc, predstavte si, akí sú trúfal od dobroty nevedia čo robiť, chceli sa stretnúť z ministrom práce a dokonca aj predsedom vlády, ale tí nemali na nich čas. Predsedovi vlády odovzdali prázdny hrniec a či ho tí bordeláry vôbec umyli? Takto nejak mi komentoval jeden z mojich priateľov, keď som mu pri stretnutí položil obligátnu otázku „čo je nové“. Ďalšia debata pokračovala v duchu, čo si to dovoľujú, žijú z našich dani, nepracujú, ale iba vystriekajú ruky prosiac o almužnu atď. veď to každý pozná, nič pozitívne všetko negatívne ako by neboli ľudia a občania tejto krajiny.

Keď sa človek hlbšie zamysli nad rómskou problematikou je to skutočne tak ako si mi majoritná väčšina vykresľujeme svojich spoluobčanov? Nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ale to čo vidíme za posledné štvrťstoročie je iba dôsledok zlyhania, zainteresovaní hovoria, že je to zlyhanie štátu a zrejme to aj tak bude, že zlyhal štát a  k tomu doplním aj ľudia ktorí ho viedli to znamená a to sú všetky vládne garnitúry. Sú hlasy, že si za všetko môžu sami Rómovia, svojou negramotnosťou, lenivosťou a pod. ale tých je zrejme menej. Pravdu majú obaja posudzovatelia, ale nikto sa nezamýšľa nad príčinou tohto nepotešiteľného stavu, alebo ju nikto nedokáže doriešiť?

Príčinu tohto stavu dokonalé jednou vetou vysvetlil líder a organizátor včerajšieho protestného pochodu slovenských Rómov, keď sa ho redaktorka SR pýtala ako chcú riešiť problematiku Rómov keď je tu kríza niet práce a na nič nie sú peniaze. „Peniaze aj práca sú, len ich vlády za posledných dvadsať rokov rozkradli“.

Miliardy, majetok, bohatstvo štátu ktorého štát bol zlý vlastník sa rozkotúľalo do „správnych“ rúk o čom svedčí zdevastované hospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo, socialný systém a dokonca aj šport. Teraz je veľmi jednoduché povedať niet peňazí, niet práce, zbaviť sa zodpovednosti, ale tu je národ ktorý chce žiť, tešiť sa z dneška a nie zas čakať na „krajšie zajtrajšky“.

Určite týmto výrokom bolo prekvapených viacej ľudí, že človek ktorého etnikom väčšina z nás opovrhuje povedal pravdu, ale mi ktorých sa to tiež bezprostredne týka mlčíme, prikyvujeme a zdá sa, že sme ešte stále spokojní.