obeliskmiro

Rómovia, alebo Cigáni tak ako ich okolie kde sa pohybovali volalo sú ako národ v Európe už vyše sedemsto rokov. Z historického hľadiska je to národ mierumilovný, doposiaľ neviedol ani nevyvolal žiadnu vojnu, je prispôsobivý svojmu okoliu v ktorom žije. Za posledných sto rokov ich života na terajšom území Slovenska bol vládami štátov ktoré na našom území pôsobili niekoľkokrát riešení. Vždy to dopadlo tak, že riešením tzv. cigánskej otázky vznikla určitá diskriminácia k väčšinovému obyvateľstvu buď kladná, alebo záporná.

Rakúsko – Uhorská monarchia už od čias panovníčky Márie – Terézie v 18. storočí sa snažila Rómov – cigánov scivilizovať, ako napr. zakázať kočovanie, usadiť sa, a pod. ale bez nejakého výrazného úspechu. Pár sa ich síce prispôsobilo, tým, že sa zo súhlasom obce usadili, na cudzej pôde a venovali sa remeslu, kováč, muzikant, košíkar atď. , ale ináč do ich života nezasahovala.

Prvá ČSR zo začiatku aj mala záujem o ich vzdelanie, ale hospodárska kríza a vojna zmarila úsilie o ich prerod.

Tzv. vojnový Slovenský štát voči Rómom – cigánom postupoval tvrdo, až genocídne, vysťahovanie na okraj sídiel, nútené práce a napokon sa časť dostala k dispozícii okupačným vojskám na likvidáciu v koncentračných táboroch.

Povojnová ČSR sa ich od začiatku snažila zaradiť do svojich štruktúr ako svojprávnych občanov, bez akéhokoľvek segregačného podtónu. Zákaz kočovania, povinné vzdelávanie a hlavne povinnosť pracovať slovenský Rómovia – cigáni prijímali začiatkom päťdesiatych rokoch minulého storočia z nevôľou, ale väčšina sa prispôsobila.

Výsledkom  štyridsaťročného snaženia bolo, že etnikum bolo vzdelanejšie aj keď nedosiahlo ako celok parametre vzdelania väčšiny,ale vyše 10% etnika dosiahlo stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie ktoré sa každým rokom zvyšovalo. Najvýraznejším pokrokom bolo, že títo ľudia dostali prácu a naučili sa byť užitočnými.

Po roku 1989 stratov práce a socialných istôt a hlavne nepotrebnosťou sme ich posunuli na okraj spoločnosti.

Po storočnej skúsenosti vyplýva, že život na úkor spoločnosti, sociálne dávky, výhody, osobní asistenti, školenia, drahé semináre apod. nič pre nich neprinieslo, aj keď úmysli mohli byť humanitne.

Čo môže Rómov – cigánov posunúť ďalej je iba zmysluplná práca, ale za dvadsaťtri rokov demokracie sa pre nich nenašla.