obeliskmiro

Globálne oteplenie v posledných rokoch akoby ochladilo vzťahy medzi ľudmi,  stávajú sa ľahostajnými. Svet ktorý sa upriamil na získavanie bohatstva venuje pramálo sa pozornosti svojím nemajetným a chudobnejším občanom. Koho to už dnes zaujíma chudoba, život na pokraji spoločnosti veď ľudia si nejak poradia, prežijú to.

Z času na čas tlačou prebehne správa, že malý chlapec chcel spáchať samovraždu, lebo rodičia mu nechcú kúpiť bicykel, vždy sa nájde pár dobrodincov ktorý rodine pomôžu, alebo rodina vyhorí a občania vo svojej dobrote sa poskladajú nešťastníkom vypomôžu pri obnove domova. Všetky tieto šľachetne činy si postihnutý ľudia vážia, poďakujú ochotným ľudom, všimnú si toho aj média a tým to všetko konči a čaká sa na novú tragédiu.

Tohoročná zima akoby sa chcela vyblázniť, nie a nie prestať. Začínajú problémy, kalamita na cestách, zamrznutá voda, ľudia nám zomierajú na uliciach, zima v príbytkoch najchudobnejších rodín. Kalamita sa sa odstráni máme na to organizácie platené štátom mame na to systém sme pripravený. Aj zamrznutá voda za pár dni tečie, súkromné vodárenské spoločnosti to zariadia.

Čo mrznúci a umierajúci ľudia?  Máme na to nejaký systém, sme na to pripravený? Zdá sa, že tu vládne chaos. Už keď prituhne samosprávy postavia v meste staré vojenské stany, armáda dodá vyradené postele, humanitná organizácia nazbiera pár starých dek a navarí teplého čaju. Bezdomovci zas prežijú chladnu zimu a je všetko v poriadku. Tých pár ľudí čo počas zimy zomrie, na tých sa rýchlo zabudne spoločnosť sa sama pred sebou ospravedlní „sú si sami na vine“. Mrznúce rodiny?, aj tie poriešíme, vláda dá príkaz aby si mohli ísť narubať drevo do štátneho, alebo vojenského lesa. Média nám potom ukážu ako pár šťastných ľudí si nazbiera halúzky a nakladá na karičku.

K zamysleniu nad týmto „zimným“ problémom našej spoločnosti vyprovokovalo správa, alebo skôr „humanitná akcia“ samosprávnych organizácii v košickom kraji. Citujem „v detských domovoch v minulých dňoch bolo umiestnených z 37 deti“. Tieto deti boli odobraté rodičom ktorý im v týchto mrazivých dňoch nemohli poskytnúť riadnu opateru. Medzi postihnutými rodinami bola aj matka z piatimi deťmi ktorej v treskúcich mrazoch elektrárne vypli prúd, lebo načas nezaplatila za el. energiu.Dve deti umiestnili v jednom a tri deti v druhom zariadení. Na otázku pani redaktorky prečo sú tu, dievčatko z postihnutej rodiny odpovedalo: doma sme mali dva ohrievače, ale mama nezaplatila tak nám vypli prúd, bolo nám zima tak sme tu, aj tu je dobré, ale radšej by som bola doma. Ono sa to zdá, že z ľudského hľadiska je všetko v poriadku, ale keď sa človek nad tým zamysli tak zo strany samosprávy by bolo humánnejšie keby sa našla možnosť rodine zaplatiť el. energiu ak narušiť rodinu a určite by to bolo aj lacnejšie ako náklady na päť deti v detskom domove.

Všetky tieto problémy malých ľudí v dnešnom chaotickom svete sa nezdajú podstatné, povieme si štát ma iné problémy, inflácia, krachujúce zdravotníctvo, školstvo,kriminalita, nedoriešený dôchodcovia, rozpadnutá vláda, nové voľby čo nás je po tom ono sa to nejak urovná, ale kedy keď vyše dvadsať rokov situácia sa iba zhoršuje, nabaľuje na seba nové a nove problémy dokedy budeme iba nečinne čakať?