obeliskmiro

Helloween, helloween, toto frekventovaná anglické slovo týchto dni preniká do povedomia občanov Slovenska aby v jeho priaznivcoch vzbudilo pomyselný strach na ktorom sa jeho ľudia zabávajú. Helloweeský ošiaľ sledujeme v televíznych a rozhlasových reklamách. Helloweenskými postavami strašidiel a iných príšer sú vyzdobene obchodné centra, školy a iné verejne inštitucie. Helloween za pár dni skonči, ale skutočný strach na Slovensku zostava.

Strach nás  opantáva už niekoľko rokov dozadu a je prirodzená emócia ktorá sa ozve u človeka, živočícha, spoločenskej komunity, ale aj celej spoločnosti keď sa nachádza v nebezpečenstve. Zo začiatku po zmene spoločenských pomerov bol to strach zo straty zamestnania, neskôr pribudol strach z chudoby strach zo zdražovania, pandémie zvlášť u ľudí staršieho veku strach kritického stavu slovenského zdravotníctva, politickej nestability, strach z tretej svetovej vojny. Z blížiaceho sa nebezpečenstva strach dostali zrejme aj naši vládni a zákonodarní predstavitelia. Boja sa vlastných občanov, aby in zavreli ústa tak prijímajú rôzne drastické opatrenia s vyhrážkou trestu a cenzúrou médií a sociálnych sieti potierajú slobodu slova. Od nepísaného zákazu samostatného myslenia, vyslovenia svojho názoru či nebodaj písomného prejavu ktorý nevyhovuje súčasnej doktríne. Strach na obidvoch stranách pomyselnej barikády sa stal vynútenou súčasťou dnešnej doby. Človek sa boji už aj sám seba, nedôveruje druhým a to  je už jedno či je to politik, moderátor, novinár, alebo bežný človek každý sa boji, nevie z ktorej strany na neho číha nebezpečenstvo lovcov pravdy aby sa nepreriekol, niečo nevhodne nepovedal čo naši politici nechcú počuť.