obeliskmiro

V dnešné dopoludnie 25.1.2026 som si prečítal príspevok na blog Pravda jedného z pravidelných blogerov na tému: „Ticho v uliciach. Kam miznú naše mesta.“ Článok tohto blogera rozoberá úpadok našich východoslovenských miest za posledné roky z pohľadu skôr politicko-spoločenského a navrhuje čo by mal štát a samosprávy robiť, aby tento neblahý stav zvrátili. Ja som sa rozhodol podporiť tohto autora z pohľadu ľudského.

Máš pravdu pán bloger Ivan Hricko, slovenské mesta a mestečka, ale aj dediny hlavne na severe a juhu /česť pár výnimkám/ na východe pustnú. Pamätám si naše mesta a mestečka ako Medzilaborce, Snina, Stropkov Svidník, Giraltovce, Gelnica, Sobrance, Moldava a mnohé ďalšie s pred roka 1989.  Život v nich doslova kypel, cez pracovný týždeň ráno ulice zaplnili ľudia ktorí pracovali vo fabrikách, službách, úradoch keď nastupovali do práce. Neskôr ulice zaplnili školáci. Doobeda ulice plné ľudí chodiacich po nákupoch, úradoch a podobných činnosti. Popoludní ľudia vracajúci sa z práce, venujúce sa svojim záujmom k večeru chlapi na pive, deti hrajúce sa na verejných priestranstvách a ženy klábosiace pred bytovkami. Aj  v deň pracovného voľna bolo rušno, chodilo sa po nákupoch, do prírody, na športoviska, na kultúrne podujatia do záhradok a v nedeľu do kostola na prechádzky a pod. Keď sa človek prejde dnes prejde po tých istých mestách po tridsiatich piatich rokoch tzv. demokracie ráno tak ho prekvapuje to ticho. Neraz sa mu zdá, že sa tú život zastavil. Dopoludnia stretáva pár deciek a mládežníkov ktorí idú do školy. Potom je v uliciach mŕtvo, keby nebolo aut a pár dôchodcov tmoliacich sa k lekárovi, alebo za nákupmi obchodoch tak faktický nikoho nestretnete. Poobede  deti idúce zo školy a niekoľko dospelých idúcich s práce staviacich sa po nákupoch v nákupných centrách a okolo nich skupinky našich rómskych spoluobčanov, alebo len ak sediacich v parku. Mladí ľudia akoby v našich mestách vymreli. Keď sa tak nad tým stavom človek zamysli tak zisti, že ta skutočnosť aj keď si to neuvedomujeme je dosť krutá. Pravda je taká, tej našej tzv. demokracii skrachovali nám socialistické fabriky, organizácie, ľudia stratili prácu. Niektorí sa dali na podnikanie a zostali doma, ale väčšia časť najmä mužov, ale aj mladých žien opustila svoje mesta aj mestečka, rodiny, manželky a deti a túlajú sa po robotách v Anglicku, Nemeckú, USA, alebo v Čechách. Väčšinou robia podradné práce, skladníkov, robotníkov, dievčatá a mladé ženy operky, opatrovateľky a pod.  Často prídu na Vianoce, Veľkú noc a v lete na dovolenku domov zo zarobenými dolarikmi, eurami a korunami a vtedy tie naše mesta a mestečka opäť na krátky čas ožijú. A teraz ruku na srdce, takto sme si to ak občania Slovenska predstavovali keď sme pred rokmi štrngali kľučami na námestiach?