obeliskmiro

Dnes 17.11.2025 je čas zamyslieť sa nad historickou udalosťou ktorá sa v bývalom Československu pred tridsaťšiestými rokmi udiala. Každý si na tento historický deň ktorý ovplyvnil Československé dejiny a tým aj životy vtedajších ľudí pätnásť miliónového Československa pripomína po svojom. Podľa štatistických meraní väčšia časť staršieho obyvateľstva s nostalgiou spomína na časy kde vládol poriadok, sebestačnosť v potravinách, vystavanými fabrikami, družstvami, školami, nemocnicami, cestami a pod. Menšia časť si spomína na nedostatok pomarančov, banánov, toaletného papiera, nedostatku viečok na zaváracie poháre a pod. A mládež narodená po roku 1989 si nespomína na nič konkrétne lebo v tom čase nebola na svete. Ta iba konštatuje čo pochytí na sociálnych sieťach od rôznych ideológov, manipulátorov ktorí život pred rokom 1989 prikrášľujú, ale skresľujú. Ale všetci svorne hanobia terajšiu v demokratických voľbách zvolenú vládu a jej predsedu. A tu by som sa chcel na chvíľu zastaviť a povedať svoj názor, že pravda o slovenskom premiérovi je iná ako ju chápu tí ktorí rozpútavajú vášne a razia heslo: Čím horšie tým lepšie.

Terajšieho predsedu vlády Róberta Fica ktorý je v politike už tri desaťročia a zostavili už štyri vlády a považujem ho za čestného človeka a excelentného politika ktorého myšlienky sú rešpektované v domácej a európskej politike. Je to človek ktorý už toho pre Slovensko a jeho občanov urobil veľa dobrého aj keď niekedy ako každý človek pochybí. Ako politik ktorý sa stretáva zo svetovými lídrami ma prehľad o dianí v EÚ vo svete, ale aj sociálnej a ekonomickej oblasti. Je veľkou jeho chybou, že v poslednom čase nevyužíva svoje znalosti ale podľahol temným hlasom jeho neprajníkov z vlastných radov a opozície tým, že sa zaoberá témami ktoré mu ako predsedovi vlády neprináležia. Jeho kiksy, alebo skôr zlyhanie sa markantne prejavilo v roku 2018 po Kuciakovej vražde keď sa objavil z Kaliňákom, Gašparom a miliónom euro. Táto tragédia novinára a naivita zaimponovať vtedajšej opozícii mala opačný účinok a stala ho stála miesto predsedu vlády. Po tomto fo-pa sa na čas zdalo, že sa Róbert Fico poučil, ale opak je pravdou. Naivne a na radosť opozície sa dal svojimi tzv. poradcami chytiť do žabomyších vojen z médiami a ich tvorcami novinármi, Šimekovou rodinou, ale aj inými drobnými kauzami až nakoniec to priklincoval návštevou gymnáziom v Poprade a tým ako  sa zdá sa stáva podľa ohlasu verejnosti mlatičom prázdnej slamy.. Škoda, že aj takto sa dal nachytať skúsený politik slušní a múdri človek ktorého raz slovenská a európska história ocenia ku zástancu európskeho mieru. Slovenskému premiérovi aj napriek jeho slabostiam ako aj všetkým Slovákom prajem veľa zdravia a nádej, že Slovensko sa vráti naspäť na cestu pravdy a lásky ktorá by mala zvíťaziť nad klamstvom a nenávisťou.