obeliskmiro

Hovorí sa, že národ ktorý nepozná a čo viac neváži si svoju históriu nie je hoden byť národom. Na tieto slova klasika myslím dosť často a hlavne vtedy keď sa z rôznych ideologických či nenávistných príčin kdekoľvek vo svete prekrúcajú dejiny a búrajú sa pamätníky historických osobnosti, alebo rôznych historických udalosti ktoré tvorili a ovplyvňovali v dávnych aj nedávnych dobách život toho ktorého národa. Takéto ničenie civilizácii, celých miest, pamätníkov a ich dejateľov, ale aj histórie si pamätáme aj my z hodín dejepisu kde sme sa ako žiaci pohoršovali nad ničením tisíc ročnej rímskej histórie a ľudí ktorí to robili sme nazvali barbarmi. Svet od týchto tzv. barbarských dôb kedy sa formovala nová kresťanská Európa pokročil, ale stopy genetického barbarstva po našich predkov nám ako sa zdá aj teraz po dlhých storočiach zostali. Aj keď ako samostatné  Slovensko ju ma krátku a málo porovnateľnú z veľkými národmi predsa ju ma a my jej nositelia aj na to málo svoje zabúdame a viac si pripomíname tu cudziu a pre nás vzdialenú históriu.

Pre ilustráciu, že je to tak zle z našou pamäťou pripomeniem iba posledné dni hodne si pripomenutia. SNP ktoré 29 augusta 1944 a je určitou pýchou našich dejín, lebo Slovensko ako satelit fašistického Nemecka sa dostalo do sféry víťazných protifašistických spojencov sme si vinou našich najvyšších štátnych predstaviteľov spomenuli nedôstojne.  Na úspech, alebo neúspech povstania mala vplyv Karpatsko-duklianska operácia ktorá začala 8 septembra 1944 a na tuto udalosť si zo slovenských mocných ani v našich verejnoprávnych ani komerčných nikto ani nespomenuli. Preto by som rád nám tým čo si tieto udalosti pamätáme z hodín dejepisu, ale aj tým čo by na tento historický čin radi zabudli.

Karpatsko-duklianská operácia   bola útočná operácia sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom Slovensku na jeseň 1944, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi armádami. Bola jednou z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny. Po potlačení povstania do hôr stratila svoje opodstatnenie a bola ukončená. Operácia bola súčasťou širšie vedenej Východokarpatskej operácie. Od 8. septembra do 27. októbra 1944 tu zahynulo 21-tisíc sovietskych a 1 800 československých bojovníkov (Čechov, Slovákov, Rusínov a iných národností – išlo príslušníkov vojenských jednotiek obnovujúcej sa ČSR a medzi nimi okrem Čechov a Slovákov boli aj príslušníci ostatných národností, osobitne Rusínov z Podkarpatskej Rusi a severovýchodného Slovenska).^[1]

^{1.posledná stať zdroj Wikipedia}