obeliskmiro

V roku 2015 si ľudstvo pripomenie sedemdesiat rokov od skončenia najstrašnejšej vojny v ľudských dejinách. Porážkou fašistického Nemecká a jeho satelitov sa zdalo, že spolu z ním bude porazená aj ideológia fašizmu, ale bohužiaľ fašisti a ich rôzne odnože za pomoci rôznych nacionalistických hnutí, ale čo je veľmi nebezpečne v súčasnej dobe aj z požehnaním vrcholných politikov ktorých si európske národy vyvolili k svojmu prospechu dvíhajú svoje zakuklené hlavy.

Pri tomto dnes tak frekventovanom slove akým fašizmus sa stáva som si spomenul na šesťdesiate roky minulého storočia a na príhodu žiaka piateho ročníka z jedného východoslovenského mestečka. Pod vplyvom vojnových vtedy ešte sovietskych filmov, kde sa hrdinovia rozdeľovali na zlých fašistov a dobrých červenoarmejcov žiak aj zo svojím kamarátom Karolom začali jednému z nesympatických  spolužiakov nadávať do fašistov bez toho aby chápali význam tohto slova. A aby ešte viac zdôraznili svoju pravdu tak spomínanému spolužiakovi namaľovali školskou kriedou na chrbát symbol fašizmu hákový kríž. Fašista bol v ich detských predstavách niečo zle ktoré treba ničiť.

Bola z toho v triede ohromná psina a tak si chlapci navzájom maľovali hákové kríže a dievčatá sa na tom náramne zabávali. Zábava skončila keď do triedy vošiel učiteľ kreslenia pán Cichý. Pár výchovných faciek aktérom tejto pre deti nevinne sa zdajúcej  hry ukončilo triednu zábavu. Pán učiteľ ktorý ako dospievajúci mladý človek na vlastnej koži spoznal obludnosť fašizmu nám prijateľnou formou žiakom vysvetlil, čo je fašizmu a koľko utrpenia a ponižovania priniesol národom starej Európy v čase druhej svetovej vojny. Vojna, zničené mesta, ľudské tragédie, holocaust, zmarené milióny ľudských životov to bol výsledok fašizmu ktorý musel skončiť na smetisku dejín aj z jeho vyznávačmi. Táto časť svetových dejín bola ľudstvom odsúdená a nikdy by sa nemala zopakovať. Ale je to tak?

Pred pár dňami si národy a ich vrcholní politici pripomenuli 70 výročie vylodenia západných spojencov Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne vo francúzskej Normandii. Otvorenie tzv. druhého frontu znamenalo zvrat v 2.SV čím urýchlili pád Nemecka a fašizmu. Preto je pre bežného človeka nepochopiteľne, že na jednej strane svet a jeho politici schvaľujú porážku fašizmu dokonca ju oslavujú a na strane druhej tí isti politici podporujú vznik nových mocenských zoskupení ktoré sa ktoré sa v rámci falošnej demokracie legálne hlásia k svojej fašistickej minulosti. Stále viac ľudí si kladie otázku v koho mene sa to deje ako je to možné, že v mene nejakých imaginárnych cieľov vystupuje jeden národ proti druhému, a to iba preto, že rozprávajú inou rečou a majú iné názory, alebo je to niečo iné? Naše Slovenské média nám nedajú jasnú odpoveď o celej situácii, polopravda a lož sa sa stáva oficialným stanoviskom Slovenska a jeho vlády. Chabé pokusy premiéra vysvetliť ľuďom o čo sa tu hraje sú okamžite negované a tak bežný človek si pravdu  hľadá niekde uprostred a začína sa mať na pozore a domýšľať si, lebo povestný „vlk v koži baránka“ nikdy nespi.