Veľké percento občanov Slovenská ktorí časť života prežili v tzv. totalite ako sa teraz moderne hovorí dobe z pred roka 1989 a časť prežívajú teraz v tzv. demokracii a ctili si zákony vtedajšie aj terajšie a to im zostalo aj v tejto zvláštnej dobe plnej lži a poloprávd. Časť týchto občanov keď si reálne zhodnotia súčasnú politickú a spoločenskú situáciu neraz nedokážu pochopiť čo sa to deje zo slovenskou spravodlivosťou ako celkom, počnúc od represívnych orgánov, cez orgány činné v trestnom konaní , cez prokuratúru a súdy. Vyzerá to tak, že skupinou pravicových strán sú ovládane média a tie pod ich tlakom a následne masírovaním verejnej mienky určovali ako sa tieto orgány moci majú správať. Jednoducho povedané čo povedia pravicoví politici to „odhalia,“ média a tak iba to je jediná pravda bez toho aby prebehlo riadne vyšetrovanie a stanovenie tej či onej viny. Súčasné ponímanie slovenskej realita a spravodlivosti súkromnými médiami je už dlhodobo tendenčné. Toto sa dá pochopiť, lebo ako hovorí slovenské príslovie „koho chleba ješ to pána chváľ.“ Pochopiť, že takto tendenčne sa správa aj verejnoprávna RTVS platená z peňazí daňových poplatníkov je už trocha problematické.
Takým vypuklým prípadom v poslednom čase špionážna kauza Naď. Keď sa do akýchkoľvek problémov dostane politik, alebo prívrženec súčasnej vládnej koalície všetky súkromné média na čele z verejnoprávnou RTVS bičujú verejnosť o vine dotyčného nešťastníka. Keď je to naopak a ide o opozičného vraj demokratického politika, alebo priaznivca, tak ta istá RTVS sa prostredníctvom svojich politických komentátorov v Televíznych novinách, alebo v Rádio žurnále snaží zľahčovať vinu a akoby mediálnym tlakom zasahovať ako sa ma vyšetrovanie posúvať. Vehementné obhajuje upodozrievaného o jeho nevine bez toho aby bola oboznámená čo mu príslušné organy kladu za vinu. Z právneho hľadiska toto počínanie médií sa javí ako napomáhanie a krytie trestného činu ktoré by orgány činné v trestnom konaní spolu s prokurátorov nemali opomenúť.