Ako jeden z bežných Slovákov sa po určitých skúsenostiach z posledných rokoch z objektivitou predkladaných správ, zaujatých televíznych a rozhlasových komentárov v prospech jednej strany bez oponentúry o domácu, ale aj zahraničnú politiku sa mimoriadne už nezaujímam. Nie, žeby som na novinárov a média úplne zanevrel, raz za čas si prečítam noviny, niekedy popozerám televízne správy, pohundrem, ale niekedy aj pochválim ako státisíce iných občanov Slovenska, ale to je tak všetko čo bežný človek môže terajšej situácii spraviť. Mrzia ma nešváry v zdravotníctve, sociálnej sfére tak vtedy cíti potrebu ozvať sa, sadnem si k počítaču, aby som ako nestranný človek poukázal na sociálnu nespravodlivosť a problémy s ňou súvisiace, ale dnes urobím výnimku obraciam svoju pozornosť k novinárom a médiám. Priznávam, že k napísaniu tohto článku ma inšpiroval posledný výrok poslanca NR SR predsedu strany SMER a trojnásobného premiéra Róberta Fica ktorý uvádzam v titulke. Uvažoval som nad jeho výrokom, lebo to nebol prvý a zrejme nebude ani posledný jeho výrok na adresu novinárov a médií. Na ilustráciu uvádzam aj ďalšie jeho výroky o „novinárskych prostitútkach“, alebo o „lacných komediantov“, ktorí šmíruju a zasahujú do súkromia niektorých politikov z cieľom zničiť stranu SMER. Nechcem tým pranierovať novinárov, ale ani bagatelizovať silné slova pána poslanca Fica, alebo ho obhajovať len chcem poukázať dôsledky keď sa česť a morálka v politike a médiach sa vytratila z nášho spoločenského života a toto sú dôsledky tejto straty.
Aby som lepšie pochopil prácu a novinárov vzal som si na pomoc Wikipédiu kde sa hovorí:
Novinár, alebo žurnalista je tvorivý pracovník, ktorý je autorom novinárskych, alebo žurnalistických prejavov. Pôvodne to bol človek živiaci sa žurnalistikou iba v tlačených médiách, ale dnes sa týmto názvom označuje aj človek pôsobiaci širšie, rozhlas, televízia či spravodajská agentúra. O novinárskej etike a morálke je môj zdroj skúpy a tak som si spomenul na časy ktoré som prežil v tzv. totalite ako onú historickú dobu v súčasnej dobe označujú niektoré politické spoločenské kruhy.
Aj vtedy boli novinári, žurnalisti, ktorí pracovali pre denníky, časopisy, rozhlas, televíziu a ČTK, ale aj napriek dobe bol som presvedčený, že toto povolanie s týmto pomenovaním pre väčšinu týchto ľudí bolo poslaním, z jasnou náplňou činnosti. Boli to novinári, rebeli vážiac si svoje svedomie a profesionalitu nesprávali sa aby sa len a len mohli zaliečať svojim nadriadeným za lepším „kúskom žvanca,“ stali si za svojím presvedčením a pravdou. Jasne, že boli novinári aj „tí dobrí“, ktorí v honbe za slávou a mamonom slúžili dobe v ktorej pôsobili, prikrášľovali ju, sem tam aj zaklamali a neraz zapredali svoje svedomie, ale tých sme včas odhalili a neverili sme im.
Bohužiaľ po nežnej tzv. revolúcii kde nám budúci politici stojaci na tribúnach cez vás novinárov sľubovali lásku, svetle zajtrajšky a my plní nadšenia sme im uverili, ale opak bol pravdou. Politické a mocenské kruhy okamžite pochopili moc médií kde sa dá manipulovať, tvoriť verejnú mienku a to všetko využiť vo svoj prospech a preto rýchlo média privatizovali na svoj obraz videnia sveta. Na špinavú prácu si najali armádu novinárov, žurnalistov závislých od svojich chlebodarcov, lebo tu platí, čim si poslušnejší tým si lepšie odmenený. Honbou za senzáciami, výmyslami a veľa krát aj lžami sa stráca morálka, čestnosť nepochybujem o tom, že aj dovtedy čestných ľudí z radov novinárov toto zlákalo a pridali sa na opačnú stranu. Nájdu sa aj výnimky a tým patrí obdiv a česť, lebo títo novinári, žurnalisti sa nespreneverili svojmu poslaniu odolali lákaniu lepšieho života zachovali si novinársku česť, nezávislosť, ale tí sú za svoje slobodné myšlienky a názory odsudzovaní, prenasledovaní, neraz i zastrašovaní, zaradzovaní k extrémistu, neraz len preto, že, chcú informovať svojich čitateľov, poslucháčov a divákov objektívne,ukázať pravdu z iného pohľadu.