Určite mi bude niekto oponovať, že také povolanie neexistuje, ale ono je a bolo od nepamäti len sa nevyslovovalo nahlas.V poslednom čase keď sa naša demokracia vraj posilňuje,ľudí v ktorí v ňom našli zaľúbenie pribúda. Netreba naňho študovať, len treba mať povahu z hrošou kožou. Toto hanlivé povolanie, keď ním človeka tak nazveme, alebo slovom podobného druhu, ale z rovnakým obsahom sa v svetových dejinách vyskytuje od prvých počiatkoch ľudskej civilizácie. Nositeľmi tohto ponižujúceho povolania sú ľudia neštítiac sa nijakej podlosti. Ľudia slúžiaci tejto profesii, čestnými ľuďmi zatracovanej, určitou časťou ľudskej populácie ospevovanov, neraz potrebnej pre jej naplnenie mocenských, ekonomických, ale aj iných nečestných ambícii politikov, mocných oligarchov, ľudí bez akýchkoľvek morálnych a ľudských zábran idúc aj cez mŕtvoly, len aby si splnili svoj sen potopenia svojich oponentov a získania nadvlády nad ostatnými. Udavači si svoje prostriedky k dosiahnutiu cieľa nevyberajú pre nich morálka a česť neznamená nič, zrada a podraz sú ich pracovnou metódou, nedbajúc, že svojim prospechom zničia existenciu iných. Predstava toho, že takí ľudia, keď ich vôbec môžeme nazvať ľudí žijú v našej spoločnosti a kedykoľvek môžu na nás zaútočiť svojimi nečestnými metódami, môžu nás umlčať, zničiť naše životy, len aby oni dosiahli svoj cieľ u bežných občanov vyvoláva hrôzu, ale zdá sa, že neustálym presviedčanie národa masovo – komunikačnými prostriedkami, že „čierne je biele a biele čierne“ i na túto skutočnosť si pomalí zvykáme a podľahneme dezinformáciám, polopravdám, ale neraz aj lžiam . Dokonca až tak, že vo vrcholnej demokracii kde máme zaručené občianske slobody, slobodu slova začíname považovať týchto nečestných ľudí za hrdinov a nadľudí vzdávaním pôct im a tým ktorým slúžia aj keď mi ostatní vieme, ale bojíme sa nahlas povedať, že sú to podliaci.