Dnes 8 mája 2016 v deň kapitulácie fašistického Nemecka a tým aj skončenia II. svetovej vojny v Európe najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva kde zahynulo vyše 50 miliónov ľudí, ma napadlo parafrázovať slova z bývalej povinnej školskej literatúry knihy „Reportaž z pod šibenice“ napísanej v nacistickom väzení na Pankráci od českého novinára Júliusa Fučika popraveného nacistami v roku 1943./Pôvodný citát Lidi bdete/
Zdá sa, že ľudstvo zabúda, na hrôzy ktoré prežili generácie pred nami, nedáva si pozor a to čo si sľúbilo samo sebe založením OSN po poslednej veľkej vojne už dnes nie je pravda. Dokazujú to stále živené malé a väčšie vojnové konflikty na všetkých kontinentov. Rozdúchavaním nových ohnísk vojny, kde umierajú ľudia, sťahujú sa národy, vznika nešťastie, ľudské utrpenie. Ľudia na to síce upozorňujú, dávajú nespokojnosť,ale bohužiaľ politici na podnety zdola nereagujú. Dochádza to už tak ďaleko, že za podpori EÚ a zámorskej veľmoci v Pobalti a na východ od Slovenska sa oživujú štáty hlasiace sa k ideológii ktorej porážku v týchto dňoch si slušní ľudia pripomínajú. Na vzdory historických udalosti z pred sedemdesiatych rokov sa prekrúca pravda, nová generácia už je ďaleko vzdialená od reality sveta, žije virtuálne a mier ktorý z rozmaru mocných sa môže v okamihu zmeniť ich život ich nezaujíma.
Ľudia, dávajme si pozor, dnes v tento pietny deň je čas zamyslieť sa nad realitou tohto sveta a porozmýšľať kde je naše miesto, aby sme nedopustili katastrofu sami na seba. Zamyslime a vzdajme česť aspoň vo svojej mysli položením symbolickej rúže všetkým ktorí zahynuli, aby sme mi žili už 70 rokov v mieri.
Ja pôjdem položiť tu svoju k pamätníku sovietskych vojakov do Svidníka a k pamätníku československých vojakov na Duklu ktorí padli v II.SV pri oslobodzovaní Československa v roku 1944.