Slováci v závisti a neprajnosti je naša malosť

3. novembra 2014, Miro Majerník, Nezaradené

Schválenie zákona z dielne Ficovho Smeru o bezplatnom cestovaní vo vnútroštátnej železničnej doprave vybraných kategórii našich spoluobčanov /deti, študentov a dôchodcov/ sa tento zákon v slovenských médiach stretol väčšinou z jeho záporným ponímaním, vysvetľujúc nám čitateľom, poslucháčom a divákom, že tento zákon je diskriminačný, ktorý nič nerieši, budú ho využívať aj bohatší študenti a dôchodcovia a podobné opodstatnené a neopodstatnené argumenty.

Nevdojak ako nezainteresovaný občan roky nepoužívajúci železničnú prepravu som si spomenul na príslovečná slovenska závisť a škodoradosť ktorú najlepšie vyjadruje staré slovenské príslovie „keď mne zdochne koza tak susedovi nech zdochnú dve“. Samozrejme nijaký zákon aj keď je myslený čo najúprimnejšie nie je dokonalý pre všetkých, jedného občana , alebo skupinu občanov zvýhodňuje, alebo naopak im škodí. Zrejme takýto zákon aj napriek snahe jeho predkladateľa bude aj ten o ktorom sa práve zmieňujem a nerobím si ilúzie, že budeme s ním všetci spokojní. Skôr ma zaráža skutočnosť koľko nenávisti sa v mediach  spustilo proti jeho signatárom /strane SMER/ a koľko závisti proti jeho budúcim užívateľom naším spoluobčanom. Veľmi ma zarazilo, že na stranu kritikov a zatracovateľov nového zákona ktorý začne symbolicky platiť od 17. 11.2014 sa pridávajú aj ľudia ktorí by mali zo svojho postavenia hájiť najzraniteľnejších občanov a hľadať východiska z ich ponižujúceho postavenia v súčasnej sociálne a politicky nepriaznivej dobe. Ako príklad necitlivosti a netolerancie uvádzam populárny a na Slovensku najčitateľnejší týždenník kde sa v ankete k rôznej problematike vyjadrujú verejne známe osoby.

Na zle položenú a uštipačnú otázku redakcie „Či pomôže nárok dôchodcov a študentov na bezplatné cestovanie v železničnej doprave, prezentovaný ako vlaky zadarmo, zvýšiť životnú úroveň dôchodcov a rodín študentov“ odpovedá rímskokatolícky kňaz, nerozhodne, spisovateľ sa vyjadruje, že je to vraj škandalizovaný populizmus ktorý by mali študenti a dôchodcovia odmietnuť, nerozhodne a trochu kladne odpovedá vysokoškolský pedagóg, pani pôsobiaca v mimovládnom sektore doporučuje aby sa na to poskladali oligarchovia, známa historička sa vyjadruje tak trocha od veci vraj treba posilniť zdravotníctvo/má pravdu/, vážený výtvarník konštatuje, že čo je zadarmo to nemá cenu.

Súhlasím s nimi každí ma svoj názor, ale čo ma zaráža, že nikto z nich neprejavil solidaritu z tými pre ktorých je tento zákon určený a neodpovedal kladne aj keď je to odrobinka, ale ľuďom to pomôže.