Pokrytectvo ako cnosť

8. februára 2014, Miro Majerník, Nezaradené

Stojaté vody našej domácej politickej scény v šiestom týždni roku 2014 rozčeril strohý oznam v slovenských a českých médiach, že zomrel, bývali politik minulej éry, normalizátor, ideológ štátostrany ktorý vzišiel zo skromných pomerov rusínskej východoslovenskej dedinky a z krajčíra sa vypracoval na vysokého straníckeho funkcionára ktorý v sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia ovplyvnil život vo vtedajšom Československu.

Pamätám si naňho z vtedajších novín, rozhlasu a v televízie ako človeku mi neimponoval a medzi národom dokonca bol tak „populárny“, že si z jeho vyjadrovacích schopnosti a pôvodu robili ľudia vtipy, jednak aj tí čo vtedy pred rokmi velebili, ale aj tí  druhí ktorý ho nemali v láske tak ako je to z politikmi odjakživa buď sú nám sympatickí, alebo nesympatickí. Po čase sa naňho zabudlo iba sporadický sa ho pripomenulo pri nejakom negatívnom výročí, alebo v súvislosti z jeho vraj luxusnou vilou.

Mlada generácia si ho už nepamätá a staršia kto áno, kto nie. Určite mnoho ľudí bolo prekvapených, že sa v zdraví dožil takého vysokého veku veku. Media priniesli články, rozhlas a televízia rôzne komentára, Pravda priniesla dokonca aj čosi také ako nekrológ, diskusie na socialných sietiach sa zmietali vášňami, vraj to bol vrah, zradca, zapredanec a čo ja viem ešte, len málo diskutujúcich sa pozastavilo nad tým, že to bol človek a práve skončil svoju pozemskú púť.

Ohlási na jeho život boli aj kladne ale poväčšine záporne v Čechách to  došlo až tak ďaleko, že vznika parlamentná kríza z návrhom na odvolanie jedného z podpredsedov parlamentu za ľavicovú stranu. Každí máme na určitú vec svoj názor a tak ma reakcie na túto udalosť nejak veľmi neprekvapili až na jeden článok kde si na stretnutie z pred mnohých rokov z práve zosnulým politikom spomína jedná podľa vyjadrenia autora terajšia pani novinárka.

Ako mlada študentka si privyrábala v upratovanej firme a zhodou okolnosti sa dostala na upratovanie do vily spomínaného politika.  Upratovanie skončila k spokojnosti, domáca pani sa k nej správala pekne, dobré jej zaplatila a pri odchode jej politik daroval kyticu ktorú podľa dotyčnej novinárky zrejme dostal na slávnosti oslobodenia Bratislavy …a pointa príbehu typická pre našu dobu: Sprav ľuďom dobré, pomôž im obdaruj ich a oni ťa v deň tvojej smrti pošpinia. /ale nie iba vtedy/