Nudné piatkové popoludnie, zvoní telefón, neznáme číslo aj keď nezvyknem reagovať zdvihnem. Príjemný ženský naučený komunikovať a udržať pozornosť volaného aj proti jeho vôli mi oznamuje:
Sme agentúra XY vzhľadom k blížiacim sa prezidentských volieb a robíme prieskum verejnej mienky. Príjemný ženský hlas som hneď po úvodných slovách prerušil tak ako to robím bežne pri podobných telefonátoch. Obligátne som sa poďakoval za snahu, že sa unúvali vybrať práve mňa, ale ja záujem o ich prieskum verejnej mienky nemám a chystal som sa rozhovor ukončiť. „Neskladajte“, nedal sa odbiť príjemný ženský hlas „bude to trvať iba tri minúty“. Aby som sa tohto nepríjemného rozhovoru zbavil, som príjemnému ženskému hlasu oznámil, že zbytočne zo mnou stráca čas, ja už svojho kandidáta mám a keď pôjdem voliť tak mu dám svoj hlas. Príjemný hlas sa nedal pokračoval. „Kto je to?“ Aby som to ukončil spontánne som povedal „no predsa Fico“.
Príjemný ženský hlas spozornel, zdalo sa, váha pokračovať, po sekundovej pauze sa ma diplomatický opýtal na vek a vzdelanie. Začal som brať jej záujem pokračovať v prieskume verejnej mienky vážne a tak bez okolkov som povedal pravdu, mám toľko a toľko rokov, vysokoškolské vzdelanie a ešte čosi navyše. Po skončení môjho monológu príjemný ženský hlas mi oznámil, že respondentov v takom veku s vysokoškolským vzdelaním podľa osnov už majú dosť. Tak som príjemný ženský hlas položartom poprosil nech ma zaradí do kategórie stredoškolákov, po chvíľke váhania mi oznámila, že aj takýchto respondentov majú už dosť , nedal som sa odbiť a tak som ju poprosil nech ma zaradia aspoň k bezdomovcom keď už stratila zo mnou toľko času takých určite nemajú.
Príjemný ženský hlas sa zasekol, trochu nervózne a nepríjemne mi oznámil, že ako respondent v ich prieskume verejnej mienky som pre nich nezaujímavý a ukončil rozhovor. Zostal som v nemom úžase, ponúkol som tri varianty svojej osoby a ani jedná výskum verejnej mienky nebola zaujímavá. Žeby to skazil Fico?