Včerajší deň bol v znamení „šokujúcej správy“, priniesli to všetky média, slovenské, ale aj zahraničné, šuškalo sa to medzi pospolitým ľudom a určite aj vo vyšších kruhoch. Bývalý dvojnásobný premiér terajší poslanec NR SR si na oslavách okrúhlych narodenín slovenského ex prezidenta trochu viac vypil a na ulici pred hotelom kde si išiel zapáliť cigaretku oprúc sa o smetný koš nešťastne spadol a rozbil si hlavu. Nasledovala záchranka, nemocničné ošetrenie, nočné pozorovanie zdravotného stavu a senzačné prepustenie z improvizovanou tlačovkou a z ospravedlnením sa pána poslanca.
Slovensko sa baví, má senzáciu, ale je to senzácia ktorá by si zaslúžila až takú pozornosť zo strany slovenských a zahraničných médii? Nie je to obyčajný hyenizmus na úkor postihnutého, škodoradosť nás všetkých, alebo to je iba taká tichá pomsta nás ostatných, že aj tak vysokopostavený človek sa môže potknúť, zakopnúť. Podľa ohlasov na socialných sieťach k tejto bežnej ľudskej udalosti ako je zakopnutie a následný pád cítiť v komentárov jej účastníkov ako určite zadosť učinenie prozreteľnosti, že že slovenského ex premiéra postihlo takého banálne pošmyknutie.
Zamyslíme sa či sme až takí všetci dokonalí, že nám sa to nemôže stať? Hneď si odpoviem, áno aj nám sa to stáva a správnemu Slovákovi sa to stáva často, ale mi nie sme elita my sme bežný občan, povie si nedejem z nás. Preto skúsme sa na to povzniesť veď aj on je jedným z nás a aj jemu sa to prihodilo to tak bežné ľudské upadnutie a nesúďme ho opovrhnutím a prejavom radosti nad nešťastím druhých.