K napísaniu týchto riadkov ma inšpirovali dve navzájom tak trochu súvisiace skutočnosti prvá z nich rozvírila pokojnú hladinu tohoročných vianočných sviatkov a ta druha spochybnila súdnosť jedného váženého slovenského spisovateľa.
Prvá inšpirácia: Vianoce roku 2013 boli podľa očakávania v našich masovokomunikačných prostriedkov v znamení náboženských a rozprávkovo – zábavných programov. Rušivým prvkom tohoročných Vianoc bola obrovská publicita okolo prepustenia dvoch dievčeniec , že vraj vysoko umeleckej hudobnej skupiny Pussy Riot z ruského kriminálu.
Neviem pochopiť a je to príliš absurdné čím si tato hudobná skupina zaslúžilá takú publicitu slovenských, ale aj svetových médií, komu toto všetko poslúžilo. Je to síce vec názoru, ale spraviť niekoho svetovým hrdinom len zato, že nahý a ešte vo vysokom stupni tehotenstva súloží na verejnosti v nákupnom centre si do rozkroku vkladá mŕtvu a mrazenú hydiny a neskôr znesvätí pravoslávne náboženské cítenie ruského národa nejakou pochybnou a hudobnou produkciou vraj modlitbou proti ruskému prezidentovi a cirkvi a potom zato je podľa platných ruských zákonov odsúdený, takéto hrdinstvo ktoré si zaslúži opovrhnutie bežný a normálny človek považuje za zvrátenosť.
Ako druha inšpirácia mi poslúžilo vzhliadnutie videoklipu kde v mojich kladných hodnoteniach aj napriek určitým výhradám vážený najskôr socialisticky a neskôr politický sa prispôsobiaci slovenský spisovateľ, básnik a dramatik sa Ľ. Feldek sa vyznáva o politickej, ľudskej a morálnej statočnosti . Výsledkom jeho hodnotenia je prirovnanie vyššie zmiernej hudobnej skupiny Pussy Riot a slovenského arcibiskupa Bezáka. Neviem pochopiť, je možné, že si iba poplietol dojmy z pojmami, lebo ako sám priznáva, že mal v sebe niekoľko „koniačikov“, ale aj tak z úst tak inteligentného a rozhľadeného človeka je to neseriózne.
Niekto mi bude v mojom názore oponovať, niekto sa prikloní, nechcem týmto niekoho urážať, podceňovať, alebo znevažovať každého názor si rád vypočujem aj keď z ním nemusím súhlasiť, ale v tomto článku chcem poukázať na to, že z našimi názormi na svet, politiku a mienkou svojho ja niekto manipuluje a presvedčuje nás že čierne je biele a biele je čierne podľa toho ako sa to komu hodí a to keď máme ešte trochu súdnosti nedopusťme, lebo sa staneme otrokmi a posluhovačmi mocných a to je cesta pekla, prepadu ľudskej dôstojnosti.