Včerajší sviatočný, zamračený a pochmúrny deň ako by bol spúšťačom toho, že sa treba vyhnúť pasívnemu ničnerobeniu a pozrieť sa na miesta kde sme mi občania vtedajšieho Československa pred 23 rokmi doslova položili na „lopatky“ štyridsať ročnú éru budovania reálneho socializmu a tak ako správny občan som navštívil námestie SNP v Bratislave.
Tiché sobotné popoludnie v ničom nenasvedčovalo, že tu na tomto pre Slovákov pamätnom mieste 17 novembra 1989 všetko začalo.
Pár zahraničných turistov fotiac sa pred pamätníkom a kŕdeľ hladných holubov pochutnávajúc si na podhodenou pizzou vôbec nepripomínal atmosféru týchto pamätných dni.
Množstvo ozbrojených policajtov v uliciach mesta signalizovalo, že predsa sa niečo deje a tak som zamieril na druhe námestie pamätné tým, že v chaotických ponovembrových dobách niekoľko nadšencov vyhodilo do povetria sochu jedného zo strojcov predchádzajúcej revolúcie. Vyše tisícka ľudí všetkých vekových kategórií dávala tušiť, že tu sa zrejme nebude oslavovať, ale naopak protestovať.
Dav pod rôznymi transparentmi mlčal, čakal. Mlčanie prerušil mladík z mikrofónom v ruke a ampliónom oznámil, že zhromaždenie je dobrovoľne, neorganizované a kto nemá strach /lebo pozerajúc na množstvo policajtov ako sám povedal on ho ma/ nech vystúpi a povie svoj názor.
Zamyslel som sa nad jeho priznaním „ma strach“ on z policajtov a z možných problémov čo bude keď sa jeho prejav nebude niekomu páčiť a čo mi ostatní. Tam v tomto dave som uvedomil, že strach v tejto neistej dobe mame všetci.
Vláda upevňujúc si svoju moc ma strach pred nami občanmi a voličmi.
Politici pred svojimi sponzormi z vôle ktorých sa držia pri moci.
Štátni úradníci pred svojimi nariadenými a stranickými vodcami.
Strach určite mali aj tí policajti nasadení do akcie čo ak budú musieť zasiahnuť proti bezbranným ľuďom a pohne sa v nich svedomie.
Robotníci, technici, rôzny špecialisti, doktori, sestričky, učitelia a všetci ktorí sú závis tli od niekoho a niečoho majú strach pred zamestnávateľmi.
Čo popudilo tých tisíc „odvážnych“, že prekonali strach a prišli na toto námestie vyjadriť svoju nespokojnosť. Zamyslime sa na tým ostatní ktorí v teple domová tíško meditujeme nad skutočnosťou, že čosi v tomto štáte slovenskom, ale aj vo svete je niečo hnilé ale strachom to nevyriešime.